Júliovsko – Claudiovská dynastia

Keby som položila priemerne vzdelanému človeku, ktorý troška ovláda históriu, nech mi vymenuje aspoň troch predstaviteľov tejto dynastie, pravdepodobne by som dostala len nejaké neurčité odpovede typu: nejaký Július, Claudius…? To ma motivovalo, aby som si túto dynastiu vybrala ako esej pre moje spracovanie.
Zakladateľom tejto dynastie je Gaius Július Caesar, starý otec diktátora G. J. Caesara. G. J. Caesar mal so svojou prvou manželkou Cornéliou dcéru Júliu, ktorá sa neskôr vydala za Pompeiusa Magnusa. No G. J. Caesar mal ešte druhú manželku – Júliu, ktorá mala za manžela Marcusa Atiusa Balbusa. Práve z tejto vetvy pochádzajú ostatní známi vládcovia tejto dynastie.

Augustus – Gaius Octavianus (adoptívny syn Caesara) (vláda 27 pr. n. l. – 14 n. l.)

Bol prvým cisárom Júliovskej dynastie, tiež obratný politik. Svoju osobnú moc spojil s republikánskou tradíciou (republikánske zriadenie už v správe rozsiahleho impéria nevyhovovalo, preto bola nutná koncentrácia moci). Jeho cisárska zvrchovaná moc bola: správna (úrad konzula, doživotný konzul s právom veta, najvyšší kňaz), vojenská (diktatúra) a súdna – mal tak moc nad všetkými. Taktiež mal hodnosť imperátor – hodnosť vrchného veliteľa vojsk. Augustus sa stal prvým občanom senátu a prvým občanom štátu – „princeps inter pares“ – „prvý medzi rovnými“. Práve z tohto pomenovania vznikla nová štátna forma vlády principát, čo bolo spojenie absolútnej monarchistickej moci so zachovaním republikánskych inštitúcií. Od senátu, potom ako sa vzdal všetkých funkcií, dostal titul Augustus = Vznešený. Počas svojej vlády sa usiloval obnoviť poriadok, udržať pokoj a tak mohol v ríši rozkvitať hospodársky rozkvet. Snažil sa aj zabezpečiť hranice ríše (od Atlantiku po rieku Eufrat, od Británie po Saharu). Ríšu však napádali nájazdy germánskych kmeňov, najznámejšia je bitka v Teutoburskom lese v 9 roku n. l., kedy boli 3 rímske légie úplne zničené. Vďaka tejto prehre ostali hranice Ríma na rieke Rýn.

Tiberius (vláda 14 – 37 n. l.)

Bol synom Lívie a adoptovaný Augustom, ktorý sa takto snažil vyriešiť nástupnícku otázku. Bol skúsený diplomat a vojvodca, zverenú ríšu spravoval vzorne, o čom svedči i fakt, že od roku 26 sídlil na ostrove Capri (vila Jovis) a odtiaľ cez listy riadil rozsiahlu ríšu. Z toho možno usudzovať, ako poznal ríšu a zároveň aké mal schopnosti a vlohy na vládnutie. Počas jeho vlády sa však ale tiež objavili nepokoje: v Pannonii, keď légie žiadali zvýšiť žold a skrátiť vojenskú službu, a v Porýnní – potlačene Germanicem, Tiberiovim synovcom a aj adoptovaným synom.

Caligula (vláda 37 – 41 n. l.)

Bol synom Germanica, oficiálnym menom Gaius. K menu Caligula došiel, keď v detstve bol vo vojenskom tábore a tam ho nazvali „vojenská botička“. Nebol však taký dobrý vládca ako jeho predchodca. Viedol nákladný cisársky dvor, mal bezohľadnú a despotickú vládu, nakoniec stratil morálne zábrany. Jeho pozemský život bol ukončený, keď ho pretoriáni zavraždili.

Claudius (vláda 41 – 54 n. l.)

Bol Germanicovým mladším bratom a zároveň Caligulovým strýkom. Jeho vláda je spojená hlavne s víťaznými vojenskými ťaženiami. V roku 43 a 44 bola pri pripojená južná časť Británie, potom Mauretánia (dnešné Maroko)… Upevnil moc v Trácii a Malej Ázii, v Palestíne bola vytvorená provincia Judea. Počas jeho vlády nastáva nárast cisárskej byrokracie, čo bol systém cisárskych kancelárií (pre správu cisárskeho majetku, vydávania nariadení a vybavovania žiadostí). Cez tieto kancelárie začal narastať význam úradníkov. Bol pod vplyvom svojej manželky Agrippiny, ktorá ho donútila adoptovať syna Nera zo svojho prvého manželstva, ktorý bol aj určení ako nástupca. Claudius zomrel na otravu.

Nero (vláda 54 – 68 n. l.)

Spočiatku vládol aj so svojím radcom Luciusom Annaeusom Senecom a senátom, potom nastala v jeho živote zmena. Začal mať absolutistické sklony, intrigoval, dal vykonať vraždy členov cisárskeho dvora (dokonca i svojej matky), mnohý boli donútený spáchať samovraždu (Seneca). Konfiškoval majetok prenasledovaných, hlavne veľkostatkárov z čoho mu potom rástlo cisárske bohatstvo. V roku 64 bol veľký požiar v Ríme a z neho bol upodozrievaný práve on, no podozrenie sa otočilo na kresťanov (kruté tresty pre nich). Začala sa tak obnova Rímu, cisárskych palácov a preto bolo nutné zvýšiť dane. V ríši nastal aj nepokoj – konflikt s Partmi v Arménsku, povstanie v Británií, Júdeji a v roku 68 povstanie rímskych légií a potom aj prétorianov v Ríme. Nero spáchal samovraždu a po jeho smrti nastali boje o trón.
Určite by sa dalo o tejto dynastii napísať omnoho viacej informácií, ale myslím, že nato, aby aj ostatní ľudia sa viacej zoznámili s touto problematikou, to stačí. Zistia, prečo boli kresťania v Ríme za Nera (a potom aj neskôr) prenasledovaní, kto to bol s tým „zvláštnym“ menom, alebo aká bola vláda Augusta.

Autorem tohoto textu je Gabriela Repková, studentka letního semestru kurzu e-semestr dějepis.com v roce 2006. Zveřejněno se svolením autora.

© 1997 - 2018, Václav Němec
Všechna práva vyhrazena
Design: StudioSCHNEIDER & Jakub Oubrecht