Numizmatika na Slovensku

V detstve som vlastnila pár mincí, ktoré boli o dosť staršie než som bola ja. Ani neviem odkiaľ som ich mala, ale nedala som na ne dopustiť. Možno práve odtiaľ pochádza môj veľmi kladný vzťah k numizmatike.

Z hľadiska Slovenska je najdôležitejšie mincovníctvo z čias doby macedónskych panovníkov Filipa II. (359 – 336 pnl.) a Alexandra Veľkého (336 – 323 pnl.), lebo ich mince – zlaté stratéry a strieborné štvordrachmy sa stali súdobými svetovými peniazmi. Kelti sa s macedónskymi mincami stretli pri vzájomných obchodných kontaktoch a najmä pri vojenskej službe u týchto vládcov. Veľmi rýchlo pochopili výhody platby razeným kovom a začali aj raziť mince (takmer každý kmeň mal samostatné mince). Nálezy keltských minci na území Slovenska svedčia o niekoľkých miestach koncentrácie razby minci – juhozápadné Slovensko – strieborné platidlá zo znakom lýry, pri Bratislave – strieborné biateky, severné Slovensko – razby tzv. veľkobystereckého typu. Okrem základných typov sa však na Slovensku našli aj cudzie typy minci – norické…

V období 5. – 10. st. n. l. sa v oblasti Slovenska mince nerazili. Je domnienka, že spočiatku medzinárodného obchodu využívali platidlá byzantské (solidy), možno aj franské denáre. Domáci obchod mal charakter naturálnej výmeny, využívali sa aj predmincové platidlá – ľahké tkané šatôčky a železné sekerovité hrivny. Jednou z príčin prečo Veľkomoravská ríša nevydávala vlastné mince môže byť aj skutočnosť, že vysoká tržná hodnota zlatých a strieborných platidiel nebola využiteľná na domácich trhoch. Mince sa začali opäť raziť až za vlády Štefana I. – denáre – oboly. Od roku 1300 za vlády Václava II. sa produkujú groše. Neskôr sa začali opäť raziť zlaté mince – florény, neskôr dukáty ( od 1329 v Kremnici). Jeden uhorský dukát = 16 grošov = 96 denárov. V Uhorsku sa počas 15. storočia 30.- 50. rokov produkujú medené denáre, oboly ( pokles zásob drahých kovov), v Čechách sa určitý čas razia ešte pražské groše, potom už iba biele peniaze a haliere. Neskôr sa začali v Uhorsku raziť toliare až do roku 1892 ( od 1500). Prvý uhorský toliar = 90- 120 denárov. Posledná reforma stredoeurópskej meny prebiehala v 1892 – zaviedla sa tkz. korunová minca. Najstaršie doklady k organizovanej razbe minci máme v starovekom Ríme a Grécku, u nás boli mincovne v Kremnici, Kútnej Hore, Jáchymove, Halle, Ostrihome, Prahe, Krakove, Mníchove, Košiciach, Bratislave, Banskej Štiavnici, Prešove, po 1380 – ústredná uhorská mincovňa v Kremnici.

Najstaršia technika výroby minci je razba kladivom – malý výkon minciarov a časté praskanie razidiel. Preto nahradene razbou valcovaním, či razbou na skrutkovom lise – balancier.

Hlavné náleziská mínc na Slovensku: Bratislava, Modrý Kameň, Šurany, Senica, Gbely, Hlohovec, Košice, Trnava, Nitra, Banská Bystrica, Prešov.

Kto sa zaujíma o numizmatiku sa teraz dozvedel, prečo je tak ťažké pri archeologických výskumoch z čias Veľkomoravskej ríše nájsť nejaké mince. Niekedy si kladiem otázku, či by ľudia dokázali opäť žiť bez peňazí (mincí a bankoviek). Odpovedať na ňu viem len čiastočne. V momentálnej dobe určite nie, nato vývoj ľudskej spoločnosti ešte nedospel a kým sa tak stane, ešte veľmi veľa ton mincí bude vyrazených.

Autorem tohoto textu je Gabriela Repková, studentka letního semestru kurzu e-semestr dějepis.com v roce 2006. Zveřejněno se svolením autora.

© 1997 - 2019, Václav Němec
Všechna práva vyhrazena
Design: StudioSCHNEIDER & Jakub Oubrecht