Numizmatika na Slovensku

V det­stve som vlast­nila pár mincí, ktoré boli o dosť star­šie než som bola ja. Ani neviem odkiaľ som ich mala, ale nedala som na ne dopus­tiť. Možno práve odtiaľ pochá­dza môj veľmi kladný vzťah k numizmatike.

Z hľa­diska Slo­ven­ska je najdôle­ži­tej­šie min­cov­níc­tvo z čias doby macedón­skych panov­ní­kov Filipa II. (359 – 336 pnl.) a Ale­xan­dra Veľ­kého (336 – 323 pnl.), lebo ich mince – zlaté stra­téry a strie­borné štvor­dra­chmy sa stali súdo­bými sve­to­vými peni­a­zmi. Kelti sa s macedón­skymi min­cami stretli pri vzá­jom­ných obchod­ných kon­tak­toch a najmä pri vojen­skej službe u týchto vlád­cov. Veľmi rýchlo pocho­pili výhody platby raze­ným kovom a začali aj raziť mince (takmer každý kmeň mal samo­statné mince). Nálezy kelt­ských minci na území Slo­ven­ska sved­čia o nie­koľ­kých miestach kon­cen­t­rá­cie razby minci – juho­zá­padné Slo­ven­sko – strie­borné pla­ti­dlá zo zna­kom lýry, pri Bra­ti­slave – strie­borné bia­teky, severné Slo­ven­sko – razby tzv. veľ­ko­byste­rec­kého typu. Okrem základ­ných typov sa však na Slo­ven­sku našli aj cud­zie typy minci – norické…

V období 5. – 10. st. n. l. sa v oblasti Slo­ven­ska mince nera­zili. Je domni­enka, že spo­či­atku med­zi­ná­rod­ného obchodu vyu­ží­vali pla­ti­dlá byzant­ské (solidy), možno aj fran­ské denáre. Domáci obchod mal cha­rak­ter natu­rál­nej výmeny, vyu­ží­vali sa aj pred­min­cové pla­ti­dlá – ľahké tkané šatôčky a železné seke­ro­vité hrivny. Jed­nou z prí­čin prečo Veľ­ko­mo­rav­ská ríša nevy­dá­vala vlastné mince môže byť aj sku­toč­nosť, že vysoká tržná hod­nota zla­tých a strie­bor­ných pla­ti­diel nebola vyu­ži­teľná na domá­cich trhoch. Mince sa začali opäť raziť až za vlády Šte­fana I. – denáre – oboly. Od roku 1300 za vlády Vác­lava II. sa pro­du­kujú groše. Neskôr sa začali opäť raziť zlaté mince – flo­rény, neskôr dukáty ( od 1329 v Krem­nici). Jeden uhor­ský dukát = 16 gro­šov = 96 dená­rov. V Uhor­sku sa počas 15. sto­ro­čia 30.- 50. rokov pro­du­kujú medené denáre, oboly ( pokles zásob dra­hých kovov), v Čechách sa určitý čas razia ešte praž­ské groše, potom už iba biele peni­aze a haliere. Neskôr sa začali v Uhor­sku raziť toli­are až do roku 1892 ( od 1500). Prvý uhor­ský toliar = 90- 120 dená­rov. Posledná reforma stre­do­eu­róp­skej meny pre­bie­hala v 1892 – zaviedla sa tkz. koru­nová minca. Naj­star­šie doklady k orga­ni­zo­va­nej razbe minci máme v sta­ro­ve­kom Ríme a Grécku, u nás boli min­covne v Krem­nici, Kút­nej Hore, Jáchy­move, Halle, Ost­ri­home, Prahe, Kra­kove, Mní­chove, Koši­ci­ach, Bra­ti­slave, Ban­skej Štiav­nici, Pre­šove, po 1380 – ústredná uhor­ská min­covňa v Kremnici.

Naj­star­šia tech­nika výroby minci je razba kla­di­vom – malý výkon min­ci­a­rov a časté praska­nie razi­diel. Preto nahra­dene raz­bou val­co­va­ním, či raz­bou na skrut­ko­vom lise – balancier.

Hlavné nále­ziská mínc na Slo­ven­sku: Bra­ti­slava, Modrý Kameň, Šurany, Senica, Gbely, Hloho­vec, Košice, Trnava, Nitra, Ban­ská Bys­trica, Prešov.

Kto sa zau­jíma o numi­zma­tiku sa teraz dozve­del, prečo je tak ťažké pri arche­o­lo­gic­kých výskumoch z čias Veľ­ko­mo­rav­skej ríše nájsť nejaké mince. Nie­kedy si kla­diem otázku, či by ľudia doká­zali opäť žiť bez peňazí (mincí a ban­ko­viek). Odpo­ve­dať na ňu viem len čiastočne. V momen­tál­nej dobe určite nie, nato vývoj ľud­skej spo­loč­nosti ešte nedo­spel a kým sa tak stane, ešte veľmi veľa ton mincí bude vyrazených.

Auto­rem tohoto textu je Gab­riela Rep­ková, stu­dentka let­ního semestru kurzu e‑semestr dějepis.com v roce 2006. Zve­řej­něno se svo­le­ním autora.

© 1997 - 2024, Václav Němec
Všechna práva vyhrazena
Design: StudioSCHNEIDER & Jakub Oubrecht